Ujo, Vy ste začiatočník?

Pozrel som sa naňho nechápavo? ... Čože? „Ujo vy ste začiatočník?“, zopakoval. V tej chvíli som sa nezmohol ani na slovo. V mojom vnútri sa strhol boj! Moje Ego sa prebudilo a vo vnútri zaburácalo: Aký začiatočník! Veď sedím na motorke od rána do večera! Denne prejdem x kilometrov! Čo si to dovoľuješ!?, kričalo. .... Kým môj rozum v tom istom čase spracúval chlapcovu jednoducho naivnú a úprimnú otázku.... „Chlapče ja ani vlastne neviem,“ zaskočený som mu odpovedal preskakujúcim hlasom. V tej chvíli nechápavo pozeral on na mňa. „Ty to nevieš?“ ... Na niektoré otázky proste dospelák nedokáže odpovedať. Už zabudol na detskú čistotu, priamosť a jednoduchosť.Pripomenulo mi to situáciu keď som nedávno na chate chystal deťom raňajky. V ľavej ruke som držal párky a pravou sa škrabal za uchom a rozmýšľal. Nahlas som vyslovil rečnícku otázku: „ Čo k tým párkom? “ Odpoveď bola bytostne jednoduchá a zároveň šokujúca: „Hrniec, tati.“ Deti sú úžasné a ich naivita a úprimnosť je šokujúca. Aj my sme takí boli. A možno ešte sme. Ujo, vy ste začiatočník?